Ako sekundárny softvér pomáha firmám plniť ciele ESG a predlžovať životnosť IT
Sekundárny softvér ponúka firmám udržateľnú alternatívu k cyklom upgradov riadených dodávateľmi. Predchádzaním predčasnej výmeny hardvéru a znižovaním emisií v dodávateľskom reťazci (Rozsah 3 podľa CSRD) pôsobia predtým vlastnené licencie ako praktické cirkulárne IT riešenie, ktoré vyvažuje úspory nákladov, bezpečnosť a ciele ESG.
Diskusia o uhlíkovej stope digitálnych technológií sa často sústreďuje na spotrebu elektrickej energie v dátových centrách. V skutočnosti však zdanlivo rutinné rozhodnutie o tom, ako spoločnosť pristupuje k obstarávaniu softvéru a súvisiacim investíciám do hardvéru, môže mať tiež hlboký dopad. V čase, keď podniky hrdo deklarujú svoj záväzok k udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti prostredníctvom iniciatív ESG, premyslená IT stratégia skrýva nevyužitý potenciál na zníženie emisií uhlíka a šetrenie materiálových zdrojov.
Stále sofistikovanejšie aplikácie, operačné systémy a cloudové služby zvyšujú nároky na výpočtový výkon, pamäť, úložisko a sieťovú infraštruktúru. Keď funkčné počítače alebo servery už nespĺňajú tieto požiadavky jednoducho kvôli novej verzii softvéru, náklady na upgrade nie sú jedinou dôsledkom. Spoločnosť tiež urýchľuje obmenu hardvéru, čo predstavuje významnú časť celkovej environmentálnej stopy IT.
Práve tu sa stretávajú tri oblasti, ktoré boli dlho riešené izolovane: ESG (Environmental, Social, and Governance – súbor kritérií používaných na posúdenie vplyvu a udržateľnosti spoločnosti), bezpečnosť a správa softvérových licencií. Sekundárny softvér vstupuje do tejto diskusie ako nástroj, ktorý firmám dáva väčšiu slobodu pri prijímaní racionálnych rozhodnutí o upgrade na základe skutočných potrieb, a nie na základe produktových alebo predajných cyklov riadených výrobcom.
IT má uhlíkovú stopu aj mimo elektrickej zásuvky
Digitálne technológie sa môžu zdať nehmotné, ale každá aplikácia, databáza, cloudová služba alebo e-mailová schránka beží na fyzickej infraštruktúre – počítačoch, serveroch, diskových poliach a dátových centrách. Ich prevádzka spotrebúva energiu, ale ešte predtým muselo byť každé zariadenie vyrobené. Procesy zahŕňajúce ťažbu surovín, výrobu komponentov a dopravu generujú takzvané zabudované emisie.
Tento princíp sa odráža v metodike Software Carbon Intensity (SCI). SCI hodnotí uhlíkovú intenzitu softvéru ako kombináciu:
Energie spotrebovanej softvérom
Uhlíkovej intenzity elektrickej siete v danej lokalite
Emisií spojených s hardvérom, na ktorom softvér beží
Toto nie je len akademické cvičenie. Metodika SCI, štandardizovaná ako ISO/IEC 21031:2024, slúži ako praktický rámec pre organizácie na meranie a znižovanie emisií digitálnych služieb.
Softvér môže skrátiť životnosť hardvéru
Bežným javom vo vzťahu hardvéru a softvéru je psychologická alebo softvérom vyvolaná zastaranosť. K tomu dochádza, keď je zariadenie vyradené nie preto, že by fyzicky prestalo fungovať, ale preto, že už nedokáže podporovať požiadavky nového softvéru, stráca podporu výrobcu, chýbajú mu bezpečnostné aktualizácie alebo stráca kompatibilitu s novšími službami.
Európske rámce IKT pokrývajú celý životný cyklus digitálnych technológií a odborné štúdie potvrdzujú, že softvér významne ovplyvňuje spotrebu energie a tempo výmeny hardvéru. Napríklad recenzovaná štúdia (Sustainable software products – Towards assessment criteria for resource and energy efficiency) demonštruje, že environmentálne vplyvy softvéru možno sledovať prostredníctvom dvoch prepojených tokov:
Spotreba energie: Výkon odoberaný hardvérom pri spúšťaní softvéru.
Dodávateľský reťazec hardvéru: Fyzický hardvér, ktorý musia organizácie získať, udržiavať a nakoniec zlikvidovať, aby mohli spúšťať daný softvér.
Softvér teda nie je len digitálna vrstva, ktorá sedí na hardvéri; do značnej miery určuje, ako dlho zostane hardvér použiteľný a ako rýchlo ho spoločnosť vymení.
Európski tvorcovia politík zdieľajú obavy z obsolescencie vyvolanej softvérom. Štúdia pripravená pre Európsku komisiu v rámci príprav ekodizajnu zdôrazňuje faktory súvisiace so softvérom, ktoré skracujú životnosť elektroniky. Kľúčové dôvody zahŕňajú ukončenie technickej podpory, chýbajúce bezpečnostné aktualizácie alebo ukončenie cloudových služieb potrebných na prevádzku produktu.
To neznamená, že každá nová verzia softvéru predstavuje environmentálne riziko; aktualizácie sú často nevyhnutné. Problém spočíva v automatickom zvyku vymieňať hardvér alebo licencie jednoducho preto, že sa zmenil obchodný alebo produktový cyklus dodávateľa, bez vyhodnotenia skutočných prevádzkových potrieb alebo posúdenia zostávajúcej životnosti existujúcej infraštruktúry.
Reporting ESG: dobrovoľný a povinný
V posledných rokoch európske spoločnosti čoraz viac prijímajú zodpovedné a udržateľné obchodné praktiky a začleňujú ich do svojich stratégií ESG. Na úrovni EÚ je reporting ESG rámcovaný smernicou o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). CSRD vyžaduje od určených spoločností (po regulačných úpravách sa rozsah primárne zameriava na spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami a ročným čistým obratom presahujúcim 450 miliónov EUR), aby podávali správy o environmentálnych a sociálnych vplyvoch svojich operácií, rizikách a príležitostiach v oblasti udržateľnosti a svojich riadiacich postupoch. Ústredným bodom je princíp dvojitej materiality, kde spoločnosti hodnotia nielen to, ako klimatické a sociálne otázky ovplyvňujú ich podnikanie, ale aj to, ako ich podnikanie ovplyvňuje spoločnosť a životné prostredie.
Aj keď reporting ESG zostáva pre malé a stredné podniky (MSP) dobrovoľný, tlak na poskytovanie spoľahlivých údajov o uhlíkovej stope a environmentálnom manažmente sa týka aj ich. Veľké podniky, ktoré vykazujú emisie v rámci svojich dodávateľských reťazcov, vyžadujú podrobné údaje od svojich dodávateľov. Okrem toho podobné požiadavky na informácie čoraz častejšie prichádzajú od bánk, investorov, poisťovní a orgánov verejného obstarávania.
Z pohľadu podnikového IT je obzvlášť relevantná norma ESRS E1 (zameraná na zmenu klímy), ktorá sa zaoberá emisiami rozsahu 1, rozsahu 2 a rozsahu 3:
Rozsah 2: Zahŕňa nepriame emisie, ako je elektrina nakúpená na napájanie on-premise serverov alebo kancelárskych priestorov.
Rozsah 3: Zachytáva emisie v hodnotovom reťazci spojené s výrobou počítačov, serverov a sieťového vybavenia, ako aj nakúpené cloudové služby a služby dátových centier.
Lídri podnikov už merajú emisie IT
Diskusia o udržateľnom IT sa rozširuje. Okrem obnoviteľných zdrojov energie, chladenia dátových centier a efektívnych serverov sa čoraz viac dotýka softvéru – jeho kvality, systémových požiadaviek, licenčných modelov, podpory dodávateľov a jeho schopnosti predĺžiť alebo skrátiť životnosť hardvéru.
Vodafone zverejňuje uhlíkovú stopu komponentov v rámci svojej cloudovej a hostingovej infraštruktúry. Jeho rámec ESG zahŕňa metrické údaje o emisiách založené na prevádzkovom umiestnení, vlastných dátových centrách a vybraných poskytovateľoch tretích strán, čo demonštruje, že vplyvy možno kvantifikovať až na úroveň jednotlivých IT služieb.
Deutsche Telekom spája svoje klimatické ciele priamo s emisiami rozsahu 1–3 v celom hodnotovom reťazci. Tieto informácie sú integrované do jeho výročných správ v súlade s normami ESRS.
Oba príklady ponúkajú ponaučenie pre organizácie akejkoľvek veľkosti: nemôžete riadiť to, čo nemeriate. Na prvý krok spoločnosti nepotrebujú hneď vypočítať presnú stopu každého komponentu; jednoduchý audit toho, koľko zariadení je nasadených, ako dlho zostávajú v prevádzke, ktoré servery sú aktívne, koľko licencií leží nevyužitých a ktoré IT nákupy sú nevyhnutné, poskytuje pevný východiskový bod.
Sekundárny softvér ako súčasť cirkulárneho IT
Tu zohrávajú úlohu sekundárne (použité) softvérové licencie. Hoci sekundárny softvér nie je univerzálnym riešením pre environmentálnu stopu IT a nákup použitej licencie automaticky neznižuje emisie o pevné množstvo CO₂, tvorí legitímnu súčasť cirkulárneho riadenia digitálnych aktív.
Opätovným používaním existujúcich trvalých licencií namiesto toho, aby zostali nevyužité u pôvodných vlastníkov, sekundárny softvér umožňuje organizáciám:
Efektívnejšie plánovať IT upgrady
Znížiť „shelfware“ (zakúpený, ale nepoužívaný softvér)
Predĺžiť prevádzkovú životnosť kompatibilnej hardvérovej infraštruktúry
Pre výrobné firmy, nemocnice, školy, verejné inštitúcie a spoločnosti prevádzkujúce priemyselné technológie je často životne dôležitá kompatibilita so staršími verziami softvéru. Výmena aplikácie si často vyžaduje upgrade súvisiacich počítačov, serverov, periférnych zariadení a výrobného strojového zariadenia. Sekundárne trvalé licencie umožňujú organizáciám prechádzať postupne, rozložiť upgrady v čase, ktorý je diktovaný technickými, ekonomickými a bezpečnostnými požiadavkami, a nie harmonogramom dodávateľa. Naopak, predaj nevyužitých trvalých licencií je v súlade s princípmi obehového hospodárstva tým, že vracia digitálne aktíva do produktívneho využitia.
Vyváženie dlhovekosti a bezpečnosti
Bezpečnosť zostáva absolútnou požiadavkou. Prevádzka zastaraného, nepodporovaného softvéru bez aktualizácií od dodávateľa prináša vážne riziká kybernetickej bezpečnosti a súladu. Zdravá IT stratégia nie je o slepom predlžovaní životnosti zastaraných systémov ani o automatickom nákupe každého nového vydania. Namiesto toho sa spolieha na štruktúrované hodnotenia založené na kľúčových kritériách:
Je systém stále bezpečný, alebo ho možno efektívne zabezpečiť?
Je kompatibilný s okolitou infraštruktúrou?
Je pokračovanie v prevádzke existujúceho nastavenia energeticky efektívne?
Ponúka nové riešenie výhody, ktoré ospravedlňujú výmenu hardvéru aj licencií?
Hodnotenie môže odhaliť, že upgrade je správna cesta, pretože nový systém výrazne znižuje spotrebu energie, zvyšuje bezpečnosť alebo zlepšuje využitie zdrojov. Toto rozhodnutie však vychádza z dát, a nie z predpokladu, že novšie je automaticky lepšie.
Rovnako optimálna cesta môže zahŕňať využitie sekundárneho softvéru na získanie maximálnej hodnoty z existujúcich digitálnych aktív, vyhnutie sa zbytočnému obstarávaniu a udržateľné tempo modernizácie infraštruktúry. Jeho skutočná hodnota nespočíva v širokom „zelenom“ sľube, ale v tom, že organizáciám dáva väčšiu kontrolu nad premysleným riadením IT, zosúladením rozpočtu, bezpečnosti, právnych záväzkov a vplyvu na životné prostredie.