Výhody nákupu druhotného softvéru sú jasné, ale keď niekto počuje o tomto koncepte prvýkrát, často si nie je istý, či je takýto druh produktu legálny. Prevedieme vás právnymi aspektami druhotného softvéru, aby ste sa sami mohli presvedčiť, že pokiaľ sú splnené všetky podmienky, nie je v tomto ohľade dôvod na obavy.
Prosím majte na pamäti, že všetky informácie na tejto stránke platia iba pre Európsky hospodársky priestor (členské štáty EÚ a EZVO).
Čo hovorí zákon o predaji druhotného softvéru?
Situácia okolo právneho pozadia druhotného softvéru sa postupne vyvíjala po relatívne dlhú dobu, až nakoniec vyústila do veľmi jasného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (SDEU) z roku 2012, ktoré potvrdilo, že je predaj predtým vlastneného softvéru legálny.
Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-128/11 UsedSoft GmbH v. Oracle International Corp. hovorí, že „Tvorca počítačových programov nemôže brániť ďalšiemu predaju „použitých“ licencií umožňujúcich používanie jeho programov stiahnutých z internetu. Výlučné právo na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu, na ktoré sa taká licencia vzťahuje, sa jej prvým predajom vyčerpá.“
To v praxi znamená, že predaj "druhotného" a nadbytočného softvéru je úplne legálny. Tento rozsudok vytvoril právny základ pre celú EU, a zabezpečil tak férovú a zdravú konkurenciu na európskom trhu.
Z rozsudku tiež vyplýva, že:
- S trvalým (perpetuálnym) softvérom možno voľne obchodovať = vlastnícke právo možno previesť z jedného vlastníka na druhého.
- Výlučné právo výrobcu na rozširovanie rozmnoženiny softvéru sa vyčerpá pri prvom predaji. Zákazníci, ktorí zakúpili počítačový program na voľnom trhu, sú oprávnení zakúpený softvér používať a potom ho ďalej predať (napríklad softvérovému brokerovi, ako je Forscope) za predpokladu, že program odinštalujú a nebudú ho ďalej používať.
- Aj keď je ďalší predaj softvéru výslovne zakázaný licenčným dojednaním medzi výrobcom (= držiteľom autorských práv) a prvým nadobúdateľom, výrobca nemôže ďalšiemu predaju tejto kópie brániť. Licenčné dojednanie totiž podlieha európskemu právu a body, ktoré sú s ním v rozpore, sú neplatné.
- Medzi spôsobmi distribúcie nie je žiadny rozdiel. Softvér môže byť distribuovaný na fyzickom nosiči (napr. CD, DVD) alebo online (= digitálne). Nositeľ autorských práv nemôže pri ďalšom predaji rozmnoženiny softvéru znovu požadovať odmenu, pretože príslušnú odmenu získal už pri prvom predaji.
Ak chcete vedieť viac, pozrite sa na legálnu históriu druhotného softvéru.
Podmienky pre prevod vlastníctva softvéru
Ako vidíte z informácií uvedených vyššie, predaj druhotného softvéru je legálny. Mali by ste však mať na pamäti, že prevod vlastníctva musí stále spĺňať jasne stanovené podmienky.
Trvalé produkty, žiadne predplatné
Možnosť prevodu vlastníctva sa nevzťahuje na predplatné, pretože nadobúdateľ nie je vlastníkom produktu (softvér je prenajatý len na obmedzený čas).
Plne uhradené
Nadobúdateľ sa nestáva vlastníkom softvérového produktu, kým zaň úplne nezaplatí.
Nie je používaný prvým vlastníkom
Prvý vlastník neprestáva byť vlastníkom softvérového produktu, pokiaľ ho neodinštaluje a neučiní ho pre seba nepoužiteľným.
Len v rámci EÚ a EHP
Podmienky ďalšieho predaja sa v jednotlivých krajinách líšia a EÚ môže kontrolovať len podmienky pre produkty, ktoré boli prvýkrát predané a s ktorými sa obchoduje na jej trhu.
Čo sa stane v prípade softvérového auditu?
V prípade softvérového auditu je dôležité, aby ste mali k zakúpeným druhotným softvérovým produktom všetku potrebnú dokumentáciu. V opačnom prípade vystavujete svoju organizáciu vysokému riziku udelenia pokuty. Naša spoločnosť poskytuje pre ponúkané produkty kompletnú vlastnícku dokumentáciu (vyhlásenie o odinštalácii, faktúru a ďalšie zákonom požadované dokumenty) a v prípade potreby tiež pomoc pri audite, takže sa nemusíte ničoho obávať. Za dobu našej existencie sme sa nikdy nestretli s jediným prípadom negatívneho rozhodnutia pri softvérovom audite produktov, ktoré predávame. O auditoch si môžete prečítať viac v našom článku.
Čo hovoria médiá o legálnosti druhotného softvéru?
Súd EU: Predaj druhotných softvérových licencií je v poriadku.
Európsky súdny dvor uvádza, že toto pravidlo sa vťahuje ako na kópie softvéru na fyzických médiách, tak na kópie stiahnuté z internetu. Súd rovnako uviedol, že akonáhle softvérová spoločnosť predá „rozmnoženinu počítačového programu“, jej „výhradné právo na rozširovanie“ je vylúčené, čo pripravuje pôdu pre predaj druhotných licencií ďalšími spoločnosťami.
To znamená, že podľa právnych predpisov EU nemajú softvérové spoločnosti právo brániť užívateľom v predaji ich digitálnych stiahnutých súborov ostatným; práva distribútora softvéru na kontrolu rozširovania sú po prvom predaji vyčerpané.
Pokiaľ si teda stiahnete nejaký softvér, môžete ho predať ďalej – za predpokladu, že jeho kópiu na svojom vlastnom pevnom disku odstránite.
Najvyšší európsky súd rozhodol, že obchodovanie s „druhotnými“ softvérovými licenciami je legálny a autor takého softvéru nemôže brániť akémukoľvek ďalšiemu predaju. Toto rozhodnutie vytvára precedens pre obchodovanie s druhotnými softvérovými licenciami v celej Európskej únii.
Legálna história druhotného softvéru
Ak sa chcete dozvedieť viac o kľúčových súdnych rozhodnutiach a smerniciach EÚ, ktoré ovplyvnili situáciu na trhu s druhotným softvérom, pozrite sa na ich prehľad uvedený nižšie.
Nemecký Spolkový súdny dvor rozhodol, že počítačový program (verzia OEM), ktorý bol uvedený na trh výrobcom alebo s jeho súhlasom, môže byť ďalej šírený aj bez súvisiaceho hardvéru.
– Rozhodnutie Spolkového súdneho dvora zo 6. júla 2000, sp. zn. I ZR 244/97 (v nemčine)
Smernica EÚ 2001/29/ES vydaná v máji 2001 harmonizovala vyčerpanie autorských práv, na ktorých je celá koncepcia druhotného softvéru postavená.
"Prvým predajom originálu diela alebo jeho rozmnoženín v spoločenstve zo strany nositeľa práv, alebo s jeho súhlasom zaniká právo kontrolovať ďalší predaj tohto predmetu v spoločenstve."
– Výňatok zo smernice 2001/29/ES
V prejudiciálnom konaní Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) vo veci C-41/04 Levob Verzekeringen BV, OV Bank NV proti Staatssecretaris van Financiënz mája 2005 generálna advokátka vo svojom stanovisku uvádza nasledujúce:
"Prvým predajom rozmnoženiny počítačového programu v Spoločenstve uskutočneným nositeľom práv alebo s jeho súhlasom je vyčerpané právo na šírenie tejto rozmnoženiny [čl. 4 písm. (c) veta druhá smernice 91/250]. Podľa tohoto ustanovenia môže prvý nadobúdateľ platne získať vlastníctvo k rozmnoženine, bez toho, aby na to potreboval súhlas autora. Prvý nadobúdateľ môže teda nakladať s hmotným majetkom ako vlastník."
"Ako právoplatný nadobúdateľ originálneho nosiča dát je aj tretia osoba oprávnená užívať program uložený na nosiči spôsobom, ku ktorému je určený. Zmluvný zákaz prevodu užívacieho práva, ktorý si dohodol výrobca s prvým nadobúdateľom, tretiu osobu nezaväzuje."
Krajinský súd v Hamburgu potvrdil, že vyčerpanie autorských práv sa vzťahuje aj na jednotlivé rozmnoženiny počítačového programu získané prostredníctvom Volume licenčných zmlúv spoločnosti Microsoft.
– Rozsudok Krajinského súdu v Hamburgu vo veci 315 O 343/06 (v nemčine)
"Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Spoločenstve uskutočnený majiteľom práv alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Spoločenstve, s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny."
"Tvorca počítačových programov nemôže brániť ďalšiemu predaju „použitých“ licencií umožňujúcich používanie jeho programov stiahnutých z internetu."
"Výlučné právo na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu, na ktoré sa taká licencia vzťahuje, sa jej prvým predajom vyčerpá."
"Navyše vyčerpanie práva na rozširovanie sa vzťahuje aj na rozmnoženinu počítačového programu, ktorá obsahuje opravy a ktorú majiteľ autorského práva aktualizoval."
"Navyše Súdny dvor spresnil, že prvý nadobúdateľ hmotnej či nehmotnej rozmnoženiny počítačového programu, s ohľadom na ktorú sa majiteľove autorské právo na rozširovanie vyčerpalo, je povinný znefunkčniť rozmnoženinu stiahnutú do svojho počítača v okamihu jej ďalšieho predaja."
– Rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-128/11 UsedSoft GmbH proti Oracle International Corp.
Nemecký Spolkový súdny dvor rozhodol, že jednotlivé licencie, ktoré sú predávané v sadách po viacerých kusoch prostredníctvom volume licenčných kanálov (ale sú považované za samostatné a s nezávislými právami na užívanie), môžu byť rozdelené a ďalej predávané rôznym nadobúdateľom.
– Rozhodnutie Spolkového súdneho dvora z 11. decembra 2014, sp. zn. I ZR 8/13 (v nemčine)
"Pôvodný nadobúdateľ rozmnoženiny počítačového programu s licenciou na neobmedzené používanie môže predať túto použitú rozmnoženinu a jej licenciu ďalšiemu nadobúdateľovi."
– Rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-166/15 Aleksandrs Ranks a Jurijs Vasievičs
Vo svojom rozhodnutí z marca 2016 nemecká Komora pre verejné zákazky vo Vestfálsku posudzovala prípad, v ktorom zadávateľ porušil hneď niekoľko dôležitých zásad verejných zákaziek (čím fakticky vylúčil dodávateľa druhotného softvéru z účasti v obstarávaní). Komora mimo iné uviedla, že:
Požadovanie špecifického typu zmluvy [v tomto prípade SelectPlus medzi Spolkovým ministerstvom vnútra (skrátene BMI) a Microsoftom], ktorý umožňuje účasť vo výberovom konaní iba niektorým výrobcom, je v rozpore so zásadami zákona o verejných zákazkách ako je spravodlivá hospodárska súťaž, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie.
Požiadavka zadávateľa na "nové licencie", teda vylúčenie "druhotných licencií", je v priamom rozpore s nemeckým zákonom o verejných zákazkách.
Určovanie špecifického pôvodu, výrobku alebo technológie je podľa zákona o verejných zákazkách zakázané. Zadávateľ je povinný stanoviť predmet verejnej zákazky produktovo neutrálne.
Technická špecifikácia nemôže odkazovať na konkrétnu výrobu (distribúciu), pôvod, značku, patent, typ atď., pokiaľ by to zvýhodňovalo alebo vylučovalo určité firmy alebo určité výrobky. Pokiaľ nie je možné predmet verejného obstarávania popísať dostatočne presne a všeobecne zrozumiteľne, mal by obsahovať dodatok "alebo ekvivalentný".